Medzi snom a realitou by *Tina*

Medzi snom a realitou: epilog+poďakovanie

30. september 2013 at 17:38 | Suzy

epilóg
Nejestvuje krajší pohľad ako ten na Jareda a Shannona, ako spolu zabávajú malé dievčatko. Hnedovlasá, modrooká, ešte aj úsmevom sa podobala na otca. Akurát sa naháňali po obývačke a domom sa rozliehal hlasný smiech všetkých troch. Miestečko pri schodoch som si veľmi odľúbila. Bol z neho široký výhľad skoro na celé dolné poschodie a pri ich nekonečnom bláznení som ich stamadiaľ mohla pohodlne pozorovať.
Spomienky na zatiaľ najkrajšiu časť môjho života mi víria hlavou každý deň. Prechádzam si úryvky, na prvý pohľad obyčajných, ale zato nezabudnuteľných chvíľ. Ako som sa svojim hlasom snažila preraziť do malého českého sveta a vzápätí spievala pred niekoľkotisícovým davom na festivale. Prvé bozky, dotyky, radosť aj sklamanie, strach a bolesť. Keď mi Angie povedala mama a zvuk jej hlasu sa mi vryl hlboko do ušných bubienkov.Keď sa naučila chodiť, behať, rozprávať a spriatelila sa so strýkom Shannonom, ujom Tomom, tetou Vicki a ich synom Joshom. Nikdy by som ani nedúfala, že sa mi niečo také môže stať. Ak by mi hocikto niekedy predtým toto povedal, vysmiala by som ho.
Aj keď viem, že sa to naozaj stalo, každý večer, keď idem spať, bojím sa, že sa prebudím vo svojej internátnej izbe. Každé ráno váham či mám ovtoriť oči, lebo mám strach, že tie prekrásne veci, ktoré sa mi zdali tak strašne skutočné sa predsa rozplynú v prach. Zakaždým ešte so zavretými očami hľadám na druhej na strane postele Jaredovo telo. Oči otvorím až keď ho tam naozaj nájdem. A stále keď uvidím jeho nádhernú tvár ležiacu na vankúši hneď vedľa mňa, uvedomím si, že ten najkrajší a najodvážnejší sen aký som kedy mohla sniť sa mi stal realitou.
poďakovanie
Nechystám sa tu písať litánie, ale príde mi fér poďakovať sa istým veľmi dôležítým ľuďom. Či už tým, ktorí mi boli skutočnou inšpiráciou pre niektoré z postáv, ale aj tým, ktorí nie. Mia, príliš láskavá na to, aby ma niekedy sklamala. Zuzka, tá najlepšia terapeutka na svete. Aďka, môj najvernejší konzultant. Kika, ktorá vie čo chcem povedať, aj bez slov. Suzy, vďaka ktorej som svoje "dielo" mohla zdieľať s vami. A to najdôležitejšie prichádza nakoniec. Úplne najviac a z celého srdca by som sa chcela poďakovať vám, mojej najúžasnejšej rodine po akej som kedy mohla sniť. Nie len za to, že ste si dali námahu a čas prečítať všetkých 64 737 slov môjho príbehu, ale aj za to, že ste sa stali súčasťou môjho života.
Ďakujem :*

Medzi snom a realitou -95. kapitola

29. september 2013 at 21:27 | Suzy


Do očí sa mi nahrnuli slzy a hodila som sa mu okolo krku.
-Ani si nevieš predstaviť ako rada ťa vidím,- zapišťala som mu do ucha.
-Aj ja ťa rád vidím.
Odstúpila som od neho. Mala som akési nutkanie zapamätať si jeho nový vzhľad.
-Máš dlhšie vlasy,- skonštatovala som.- Pristanú ti. A čo to máš na krku? To je tetovanie?
-Áno,- trochu podvihol hlavu aby som lepšie videla.
-Hmm...je to naozaj....aaaaaaaaa!!- prišla ďalšia kontrakcia, oveľa silnejšia ako ktorákoľvek predtým a už som nemohla dokončiť vetu.
Len som sa predklonila, jednou rukou sa chytila za brucho a druhou celou silou stlačila Shannonove predlaktie, ktorý bol zo situácie mierne vykoľajený. Po niekoľkých sekundách sa to skončilo. Poľavila som stisk a Shannon ma hneď vzal do auta.
O chvíľu sme už boli v nemocnici. Ujali sa ma na pohotovosti a zaviedli na sálu. Tam som sa za závesom pokojne prezliekla a ľahla si na posteľ. Doktor ma prezrel a povedal mi, že mám ešte pár minút času. Tak Shannon sedel vedľa mňa a rozprávali sme sa. Celý čas som v ruke zvierala mobil a čakala či si Jared všimne, že som mu volala. A o nedlhú dobu sa tak aj stalo. Zacítila som, že mi v ruke vibruje a hneď som zdvihla.

Medzi snom a realitou -94. kapitola

26. september 2013 at 19:06 | Suzy
http://jst-30stm.blog.cz/

Ležala som na posteli v mojej spálni a čítala si tam knihu. Posledné zhruba dva týždne som si musela vystačiť sama. Jared v jednom kuse lietal nie len po LA, ale aj po celej Kalifornii. Tomo trávil veškerý čas s Vicki a malým Joshom. Nezazlievala som im to, nevedela som si predstaviť, že by som sa na ich mieste správala inak.
Začula som, že zdola niekto zvoní. Svojim slimačím tempom som sa vytrepala z postele a zišla dole schodmi, aby som otvorila návštevníkom.
-Ahooj!- zapišťala Vicki radostne, keď sa dvere otvorili a objala ma.
Spoza nej mi veselo mával Tomo.
-Čo vy tu?- opýtala som sa milo prekvapená.
-Povedali sme si, že ťa prídeme pozrieť. Aj tak trebalo s malým ísť na prechádzku a ešte neskôr pôjdeme na nejaké vyšetrenia, takže to máme aj po ceste,- odpovedala Vicki.
-A ja tu počkám na Jareda. Mám spolu ísť niečo vybaviť. Vieš, bez Shannona, je všetko také ťažké,- zamyslel sa Tomo.
Vicki naňho pozrela čudným pohľadom a povedala:
-Len kľud, Rómeo.
Vošli dnu a pohodlne sa usadili na guači. V kočiari pri dverách podriemkaval Josh.
-Som rada, že sa Jared venuje aspoň tebe, keď už mne nie,- mrzuto som povedala Tomovi.
-Ooch,- vzdychol si.- Pozri, určite som ťa nechcel okradnúť o manžela, ani som si to neuvedomil. Ak chceš, odvolám to, aby mohol byť s tebou.
-Vážim si tvoju obetavosť, ale ako si sám povedal, bez Shannona je všetko ťažké. Máš recht, že spolu ešte komunikujete.

Medzi snom a realitou -93. kapitola

25. september 2013 at 12:42 | Suzy
http://jst-30stm.blog.cz/
-Čo? To už?
Po chrbte mi prebehli zimomriavky.
-Áno, už sme v nemocnici. Vraj to ešte chvíľu potrvá, tak som vám chcel dať vedieť.
-No páni!- stále som tomu nemohla uveriť.- Máme prísť tam?
-Teraz to nie je nutné, aj tak pri tom nemôžete byť a čo by ste tam takú dlhú dobu robili, že? Zavolám keď už bude po všetkom.
-Dobre, budeme čakať. Veľa šťastia a povedz Vicki, že jej držím palce.
-Vďaka.
Nemohla som ani zaspať, v jednom kuse som sa prehadzovala z jedného boku na druhý a čakala na telefonát od Toma. Jared si pokojne pochrapkával vedľa mňa. Bolo na ňom vidieť, že nemá ani šajnu o tom, čo sa deje.
Ľavá strana, potom pravá, chvíľu chrbát, takto som strávila ďalšie skoro dve hodiny. Už-už som aj začínala zaspávať, keď mi mobil v ruke začal vybrovať a ozvala sa z neho pieseň On my way od Charlieho Browna. Strhla som sa a rýchlo odpovedala:

Medzi snom a realitou -92. kapitola

22. september 2013 at 16:41 | Suzy

-Čo?!! Nie, nie, to isto nie! Veď je ešte skoro.
-Ja viem , že je skoro,- precedila som pomedzi zuby.- Ale niečo sa deje.
-Dobre, hlavne sa upokoj,- snažil sa ukľudniť viac seba ako mňa.- Idem po auto.
Otázkou odkedy vlastne máme auto som sa ani nezapodievala. Mala som neopísateľný strach nehovoriac o tom, že som naňho bola strašne nahnevaná za to čo povedal. Nevedela som, ktorý pocit v tej chvíli prevláda. Ale bolo mi to celkom jedno, lebo o pár minút sa dostavil Jared, pomohol mi nastúpiť do pekného čierneho BMW a vyrazil na cestu. Obaja sme boli ticho. Sledovala som v späťáku ulicu ako spolu s našim domom mizne niekde za nami.
-Pozri, ja...,- začal Jared asi na polceste do nemocnice.- Vieš, asi som to nemal povedať.
-Fakt si myslíš, že by som bola schopná urobiť niečo také?- spýtala som sa priamo.
-Vlastne nie. Chcel som ťa rozčúliť...
-Skôr ublížiť mi, nie?
Urazene som hľadela pred seba a nevenovala pohľadu naňho ani stotinu sekundy.
-Možno...pozri, ja naozaj neviem čo to do mňa vošlo. A...
-Pohni si!- prerušila som ho, lebo som znovu zacítila silný kŕč.
No on akoby ma nepočul a kecal ďalej:
-Mal som proste nervy. Stále som na Shannona naštvaný, aj keď musím priznať že mi trochu chýba. Ale také veci sa proste nerobia. A nikto ho nenútil, zabudla si? No a keď si mi ho spomenula tak som sa proste naštval. Fakt ma to strašne mrzi, kiežby som to mohol vziať...
-Drž hubu a šoféruj!- zavrčala som.

Medzi snom a realitou -91. kapitola

19. september 2013 at 16:03 | Suzy

Posledné týždne boli veľmi depresívne. Aj keď som už nedokázala nájsť v Shannonovi tú starú dôveru, stále mi chýbal. Bol to taký čudný pocit. Čakala som, že vletí do izby s tým jeho širokým úsmevom a hlasným smiechom. Občas som ho dokonca vyčkávala na lavičke pred domom, kde som uňho vždy našla útechu, keď som sa cítila zle. No už viac neprišiel, ani nezavolal.
Po dvoch mesiacoch som nemala už len výčitky svedomia, ale naozaj mi chýbal. Ľutovala som, že ako jediný s ním ostal v kontakte Tomo, ktorý ma tisíckrát prosil, aby som sa Shannona nesnažila kontaktovať. Na moje nekonečné naliehanie som sa aspoň sem-tam o ňom niečo nové dozvedela. Napríklad, že sa už nemá až tak zle. Teda, aspoň podľa Tomovych tvrdení, že si nešiel bytík, kúpil auto, úplne sa osamostatnil...Aspoň tieto drobnosti mi trochu hladili svedomie.
S Vicki sme už obe poriadne narástli. Nastalo obdobie kedy mi všetko staré oblečenie bolo malé, nohy som mala opuchnuté a boleli ma...Jedinou pozitívnou vecou bolo, že sa mi konečne prestali už aj pre mňa neznesiteľné výkyvy nálad, kedy som sa bezdôvodne rozplakala, alebo vynadala Jaredovi za úplnú blbosť. Celé to musel znášať a musím povedať, že to zvládol statočne.
Jednu teplú februárovú noc som sa prebudila s výkrikom. Keď som otvorila oči, sedela som na posteli a nevidela si ani na špičku nosa.

Medzi snom a realitou -90. kapitola

18. september 2013 at 13:58 | Suzy


-Šo to vobiš?- mumlala som a snažila sa ho od seba odtlačiť.
Bol celý spotený a z úst mu páchlo, akoby práve vypil liehovar. Nemohla som sa nadýchnuť, ako silno ma zvieral. Z celej sily som mu dupla na nohu. Bolestivo zakňučal a odtiahol sa.
-Zbláznil si sa?!- skríkal som a začala utierať si tvár.
-Anna, pochop ma...
V tom momente sa mi celý dnešný deň zdal absurdný. Shannon fakt plače?
-...tomu sa jednoducho nedá zabrániť. Priťahuješ ma tým svojim čudným magnetom a ja už to neznesiem.
-To nemyslíš vážne!- neverila som.- Pozri, hovorí z teba alkohol, vyspíš sa z toho a všetko bude v poriadku, len poď domov.

Medzi snom a realitou -89. kapitola

16. september 2013 at 12:50 | Suzy
http://jst-30stm.blog.cz/
Obzrela som sa naňho a snažila sa zakryť zmätený výraz na tvári. Shannon si potichu vzdychol (tak, aby som to počula iba ja), vstal a povedal:
-Myslím, že odpoveď poznáš. No otázka je, čo s tým urobíš?
Prepchal sa povedľa Jareda a zmizol v dome.
-Čo to malo byť?- spýtal sa prekvapene.
-Ja....ja ani neviem.
Vstala som a podišla k nemu.
-Daj sem ten hrniec, umyjem ho.
Spolu sme šli do kuchyne. Sadol si na malú stoličku v rohu za dverami a pokračoval vo vyzvedaní:
-O čom ste hovorili?
-Myslím, že to je naša vec,- snažila som sa vyhýbať odpovede.- Len som mu pochválila pieseň, ktorú hral...a tak.
-Takže nevieš, čo mu sadlo na nos?
-Nie,- zaklamala som.
Nemohla som mu predsa povedať, že Shannon, jeho vlastný brat, miluje mňa, Jaredovu tehotnú manželku. Skopal by ho pod čiernu zem a to nedopustím.
Shannona som celý deň nevidela. Nevedela som ani, či je vlastne v dome alebo či niekde zdrhol spytovať si svedomie. Každopádne ma to štvalo. Chcela som to s ním prediskutovať.
-Kam ideš?- spýtala som sa Jareda, keď som zbehla dole po schodoch a zbadala ho, ako sa obúva.
-Musím ísť niečo vybaviť, chvíľu sa zdržím. Ale budem späť ešte kým pôjdeš spať, neboj,- dodal, keď zazrel môj smutný pohľad.

Medzi snom a realitou -88. kapitola

10. september 2013 at 12:51 | Suzy
http://jst-30stm.blog.cz/
Zabalená do deky som si sadla na lavičku pred dom vedľa Shannona. On len smutne pozeral na svoje topánky a otrhával listy z kríku vedľa.
-Choď dnu, musí ti byť zima,- prehovoril po chvíli.
-To skôr tebe. Prosím ťa, povedz mi čo ťa trápi. Si ozajstný priateľ a mne si pomohol, keď som sa cítila zle. Dovoľ mi pomôcť ti.
-To už nemôžeš, nechápeš?- prestal trhať listy a hlučne sa oprel.
-Prečo? Ako to, že ti nemôžem pomôcť? Nerozumiem, čo to znamená.
-Vieš,- otočil sa smerom ku mne,- dúfal som, že možno...jedného dňa...ale nie. Nechaj to tak. Hovorím, nemá cenu to riešiť, aj tak to jedného dňa prejde.
-To, čo ťa trápi musíš zo seba dostať. Vidím, že ťa niečo trápi, tak to vyklop, lebo ja ťa napokoji nenechám.
-Už je fakt zima. Poď, vezmem ťa dnu,- vstal a podal mi pomocnú ruku.
Vzdychla som si a prijala ju. Znovu som sa stala väzňom svojho podvedomia. Stála som sama v tmavom lese. Z každej strany sa ozýval iný strašidelný zvuk. V kroví obďaleč niečo šušťalo. Nevedela som, kde som, kam by som mala ísť, čo by som mala robiť, skrátka nič. Rozbehla som sa hore kopcom. Nemohla som odhadnúť ako dlho som bežala, keď som dobehla k obrovskému stromu. Oprela som sa oň a zadychčaná sa obzerala okolo seba. Začala sa ma zmocňovať panika, keď som začula kroky. Obzrela som sa za zvukom a videla bielu šmuhu, ako sa niekto mihol medzi stromami.
-Kto je tam?- zvolala som.

Medzi snom a realitou -87. kapitola

6. september 2013 at 11:14 | Suzy
http://jst-30stm.blog.cz/
Štedrý večer. Toto boli už moje druhé vianoce, ktoré som trávila v Kalifornii. Prišlo mi to všetko také neuveriteľné. Nestihla som si poriadne uvedomiť ani prvý deň môjho pobytu v tomto dome a už tu oslavujem druhé vianoce, mám manžela, úžasných priateľov, ktorých by som za nič na svete nevymenila. V minulosti som nebola veľmi obľúbená a mať kamaráta pre mňa bola vzácnosť. Vlastne prví naozajstní priatelia, ktorých som kedy mala, boli Mia a Jano, barman v klube, kde som spievala. Tam som vlastne prvýkrát stretla chlapcov. Niekedy sa zamýšľam nad tým, či to naozaj bola len náhoda.
-Na nové príležitosti,- začal Jared prednášať prípitok,- nových členov našej malej rodinky, na Toma a Vicki, na Annu, na Shannona, Jamieho...
-Skrátka, na nás,- prerušil ho Shannon.
Všetci sme spolu zdvihli poháre so šampanským (Vicki mala pomarančový džús), a pripili sme si.
Uprostred večere mi zazvonil mobil. Nevstala som. Nemala som v úmysle opustiť stôl, kým všetci nedojedia.
-Nejdeš to zdvihnúť?- spýtal sa Jared po niekoľkých sekundách.
-Nie. Neskôr zavolám späť.
-Ale čo ak už máš tie výsledky?- naliehal ďalej.
-Na štedrý večer?- zasmiala som sa.- No isto.
Hodil na mňa tie jeho psie oči, a tak som si nahlas vzdychla, vstala a do slúchadla povedala:
-Áno?
-Prajem Vám príjemný večer slečna Hronská,- povedal srdečný hlas môjho doktora.
Zasmiala som sa a opravila ho:
-Pani Leto. Ale ako to, že voláte teraz? Nemali by ste byť doma a oslavovať s manželkou?
-Ona je tu. Leží na izbe po operácii, takže ma domov nič neťahá, a keďže ste mi hovorili, ako sa o vás váš manžel strachoval, rozhodol som sa, že sa pozriem na vaše výsledky už teraz.
Na chvíľu sa odmlčal.

Medzi snom a realitou -86. kapitola

3. september 2013 at 18:18 | Suzy

-Vitajteeee!- skríkli hromadne Shannon, Tomo, Vicki a Jamie, keď sme otvorili dvere do domu.
Obaja sme boli unavení z cesty a tak sme nemali veľmi náladu na vykecávanie a hneď sme sa pobrali do izby vybaliť sa a trochu sa vyspať. Jared bol v posteli ako prvý a kým som sa stihla trochu osprchovať, už spal ako zarezaný. Ľahla som si vedľa neho a v priebehu dvoch minút zaspala.
Zobudila som sa na to, že si Jared sadol vedľa mňa a šťuchol do mňa.
-Čo je?- povedala som zaspato s ešte zalepenými očami.
-Ty si tehotná?!- spýtal sa zmätene.
-Čo?!- hneď som bola čulá.- Nie, o ničom takom neviem. Ako ti to , pre Boha, napadlo?- čudovala som sa.
-Našiel som toto v koši v kúpeľni,- povedal a ukázal mi tehotenský test, na ktorom sa modreli dve čiarky.
Nechápavo som na to hľadela.
-No čo pozeráš, to nie je moje,- povedala som, keď na mňa hľadel ešte zmätenejšie a prekvapenejšie.
-Shannon má asi problém,- hlesol potichu a znovu pozrel na vec, ktorú držal v ruke.
-Myslíš, že je to Shannonove?- začala som sa smiať.- No, neviem, neviem.
Urobil na mňa grimasu a pokračoval vážne:
-Ak to nie je tvoje a iná žena v tomto dome nebýva, Shannon to musel niekoho mať...no a chápeš,- dokončil prosto.
-Tak sa ho to poďme spýtať,- navrhla som a vyskočila z postele.

Medzi snom a realitou -85. kapitola

2. september 2013 at 13:38 | Suzy


-Nikdy som nevidela nič krajšie,- potichu som sa rozplývala nad očarujúcim výhľadom.
-Ja áno,- povedal Jared rozhodne.
Pozrela som sa naňho.
-Čo také?- spýtala som sa značne zvedavo.
-Ty, predsa.
Usmiala som sa naňho. Bola som naozaj rada, že ešte ostal na tejto zemi nejaký muž, ktorý chápe, že ženy majú radi keď im lichotia. Sadla som si do jeho lona a vlepila mu nežný bozk. Po chvíli bozkávania ma vzal na ruky a niesol ma dnu. Akoby hneď v druhej sekunde som sa ocitla na posteli bez trička, rovnako ako Jared. A tak sme mali našu prvú noc, čo sme manželia, ako sa patrilo.
-Pamätáš na Valentína?- spýtal sa Jared zasnene, keď sme pokojne ležali vedľa seba na posteli a pozerali na strop.
-Na to sa nedá zabudnúť,- zaškerila som sa.- A čo naše výročie v októbri?- začala som zase ja.
Šibalsky sa usmial, zachichotal sa a pritisol si ma bližšie k sebe s polichoteným výrazom na tvári.

Medzi snom a realitou -84. kapitola

30. august 2013 at 18:19 | Suzy
http://jst-30stm.blog.cz/
Ráno som teda bola nevyspatá a nervózna, k tomu ešte s fialovými kruhmi pod očami, čo je asi najhoršia kombinácia na svadobný deň.
Aspoň že sa stretli také dva talenty ako moja mama a Vicki, ktoré si ma vzali do parády a znaky nedostatku spánku na mojej tvári sa im podarilo celkom presvedčivo zamaskovať. Potom kaderníčka, rôzne telefonáty, posledné vybavovanie a dve hodiny pred obradom už som to nezvládala. Všetci moji najbližší sa ma snažili obskakovať a chceli aby som toho mala čo najmenej, no aj keď už toho toľko na vybavovanie nebolo, nervozita urobila svoje a cítila som sa ako niekoľko minút pred kolapsom. Nakoniec som už len sedela v kresle a liala do seba vodu. Bolo mi zle a nechápala som, ako niekto svadobný deň môže opisovať ako niečo prekrásne. Dokonca som mala aj dosť prázdny žalúdok, lebo moje raňajky razom skončili niekde v kanály pod New Yorkom.

Medzi snom a realitou -83. kapitola

28. august 2013 at 15:42 | Suzy

http://jst-30stm.blog.cz/


Konečne sa letné turné skončilo a hlboko som si vydýchla, keď som za sebou zatresla dvere od domu číslo 209. Nič sa tam nezmenilo. Ešte aj moja gitara si spokojne stála na stojane v kúte. No už sa na nej začal usádzať kalifornský prach. Shannon mrzuto vykráčal hore schodmi do svojej izby. Dosť zle znášal, že Mia ostala v Čechách. Ani ja som z toho nebola práve nadšená, ale všetky starosti ohľadom svadby, ktoré sa mi honili hlavou ten fakt celkom zatienili. Aspoň že som mala Vicki, ktorá mi s tým veľmi ochotne chcela pomôcť. No najdôležitejšiu časť sme si museli vybaviť s Jaredom, a to síce, kde sa to bude celé konať. Nie žeby sme sa nevedeli dohodnúť, ale ani jednému z nás nič nenapadalo. Myslela som na rôzne symbolické miesta, no ani jedno z nich nebolo to pravé. Pre Jareda bol srdcový Paríž, ale usúdili sme, že to by nebolo to ono vzhľadom na to, že mi nechceme mať tuctovú svadbu ako tisícky párov, ktoré sa tam ročne vydajú práve za týmto účelom.

Medzi snom a realitou -82. kapitola

24. august 2013 at 11:13 | Suzy
http://jst-30stm.blog.cz/
Otvorila som ústa a zároveň si ich prikryla oboma rukami, lebo som nemohla uveriť, čo sa práve deje. Do toho Jared začal opäť hovoriť. Asi sa dopredu dohodli, lebo aj keď pieseň mala už dávno skončiť, Tomo a Shannon stále hrali.
-Anna. V živote som nestretol nikoho ako si ty. Niekoho tak dokonalého a plného chýb zároveň.
Na chvíľu nastalo ticho. Napätie pod pódiom, aj na ňom, sa dalo doslova krájať. Po krátkej odmlke pokračoval:
-Od prvej chvíle, ako som ťa zbadal stáť na tom malom javisku v bare a spievať pesničku, ktorú som napísal ja, som si myslel, že celá tvoja existencia je len nejaký krásny sen. A to nehovoriac keď som ťa zbadal stáť na prahu môjho domu s prísľubom spoločne strávených mesiacov. Bolo to najkrajšie obdobie v mojom živote, a chlapci mi určite potvrdia, že to naozaj stálo za to. Nemôžem sa ani nadýchnuť, keď myslím na to, že by sa to malo skončiť. Že by si mala odísť na druhú stranu sveta a pomyslenie na to, že by som ťa už nikdy nevidel je bolestivé. Milujem ťa, Anna, a navždy budem a už nikdy nechem, aby si odišla.Chcem s tebou stráviť zvyšok života. A preto, urobíš mi tú česť a staneš sa mojou ženou?

Medzi snom a realitou -81. kapitola

21. august 2013 at 15:05 | Suzy
http://jst-30stm.blog.cz/
Nasledujúce mesiace teplota vonku znovu začala stúpať, a spolu s ňou stúpala moja aj Miina nervozita, keďže sa blížili záverečné skúšky. Keď sme s chlapcami buchli šampus na oslavu vydania nového albumu, ani som neverila, že už sme s nimi tak dlho. Vôbec som na začiatku nepremýšľala, čo bude potom. Predsa štipendium som dostala len na rok a najneskôr v septembri sa musím vrátiť späť do Čiech kvôli škole. Nechcela som tým zaťažovať ani Jareda, ani nikoho iného, no mňa to zvnútra zožieralo akoby som rephltla kyselinu. Ako sa len dá odísť na druhú stranu sveta od tých všetkých ľudí, od toho muža, do ktorého som sa tak zamilovala? Dokonca s ním čakala dieťa...
Téma sa akoby ponúkla sama, keď nám prišiel list zo školy.
-Vy sa chystáte odísť?- spýtal sa ustarostene Shannon.
-Ešte nie,- povedala som spolu s hlbokým vzdychom, ktorý som zo seba vydala.- Ale musíš chápať, že ten deň raz príde.
-Prečo by ste mali odísť?- spýtal sa Jared spoza môjho chrbta.
Ani som si nevšimla, že tam stojí.

Medzi snom a realitou -80. kapitola

20. august 2013 at 20:48 | Suzy
http://jst-30stm.blog.cz/
Tomo odo mňa dostal pár brnkátiek s obrázkami mačiek, keďže ich má rád, Vicki som podarovala niekoľko tradičných slovenských receptov, ktoré som vo voľnom čase napísala a zviazala do knihy a Shannon si vo svojej krabici našiel niekoľko balíkov kávy rôznych druhov a chute. Na Jaredovu reakciu som bola zvlášť zvedavá. Pomaly si škatuľku odo mňa začal rozbaľovať až nakoniec z nej vytiahol hrubý skicár, notes, sadu pier a veľmi kvalitné ceruzky. Nadvihol obočie a pozrel sa na mňa.
-Nie žeby som bol smutný alebo sklamaný,- začal,- ale prečo práve skicár? A notes?
-Aby si mal do čoho kresliť a skladať piesne, nie?- odvetila som, akoby to bolo niečo samozrejmé.
Usmial sa, pozrel na skicár a povedal:
-Aspoň môžem vyskúšať nakresliť pár portrétov najkrajšej ženy na svete.
Koketne sa na mňa usmial a do toho Vicki povedala:
-Ale prečo by si chcel kresliť moje portréty?
Chvíľu bolo ticho, akoby nám to všetkým muselo najprv dojsť, a potom sme sa začali smiať.
Ako posledný som si otvárala darček od Jareda. Z obalu som vytiahla malú čiernu krabičku potiahnutú látkou. Bola taká malá, že sa mi hravo zmestila do jednej dlane. Vyzerala úplne ako tie, do ktorých sa ukladajú snubné prstene... Teplota v miestnosti akoby rázom vyškočila aspoň o desať stupňov a napätie spolu s ňou.

Medzi snom a realitou -79. kapitola

19. august 2013 at 13:18 | Suzy
http://jst-30stm.blog.cz/
Nedokázala som sa zmôcť ani k jedinému slovu. Mala som otvorené ústa, hľadela do zeme a pokúšala sa všetko si spojiť. Uvedomiť si, že to, čo som počula nie je len zlý sen alebo čudný výplod mojej fantázie. No urobť niečo také bolo skoro nemožné.
Po hodnej chvíli mlčkého sedenia (Jared sa na mňa celý čas pozeral a čakal na moju reakciu) mi z očí doslova vyhŕkol vodopád sĺz a bolestivo som zastonala. Celým telom som sa obrátila k Jaredovi, pritisla sa k nemu a hlavou sa oprela o jeho hruď. Chytila som ho za tričko. Držala som ho pevne v pästi, kým on ma tuho objal, pritisol si ma ešte bližšie a bradou sa oprel o moju hlavu. Pri každom mojom vzlyku, pri každom stone som cítila pichľavú bolesť pri rebrách. No bolo mi to jedno, lebo sa to nedalo ani porovnať s bolesťou, ktorú som cítila v mojom vnútri. Bolo to ako istrý ľadový šíp priamo do srdca. Ten akoby sa doň každým jeho úderom zavŕtaval hlbšie a hlbšie. V tej chvíli som nemala chuť už nikdy otvoriť oči, pocítiť chladný vánok v mojich vlasoch, znovu sa nadýchnuť, jednoducho som už nechcela ani žiť.
Vystúpila som z auta a vydala sa cez bránku pri dome číslo 209 po úzkom kameňmi vykladanom chodníku, smerujúcom k bielym dverám. Ani jediný krok som skutočne nevnímala, v myšlienkach som bola niekde úplne inde. Nemyslela som na nič konkrétne, iba som tápala v tichu, ktoré ma obklopovalo. Úplne som sa uzavrela do seba a rovnako ako v slnkom zaliatej nemocničnej izbe, nechcela som ďalej žiť.

Medzi snom a realitou -78. kapitola

16. august 2013 at 16:45 | Suzy


Shannon, Tomo a Vicki stáli za ním a ich pohľady sa upierali na nás. Vicki mala v očiach slzy a ruku si priložila k ústam. Všetci vyzerali trochu zhrozene, až na Jareda, ktorý si sadol vedľa mňa na posteľ, objal ma jednou rukou okolo ramien a pritisol si ma na svoju hruď. Vsala som do seba jeho vôňu a vedela som, že už som v bezpečí. Jeho hruď sa pomaly pravidelne nadvihovala. V pravom ucho som počula pokojný tlkot jeho srdca. Zavrela som oči a cítila som sa pokojne, dokonca aj bolesť na chvíľu utíchla.
Niekto ma chytil za moju ľavú ruku. Otvorila som oči a uvidela uslzenú Vicki stáť rovno predo mnou.
-Je mi to tak strašne ľúto,- povedala roztraseným hlasom.
Zozadu k nej prišiel Tomo a chytil ju okolo ramien. Daroval jej malý bozk na šiu.
-Čo ti je ľúto?- zachripela som.- Ty za nič nemôžeš. To ja som mala poslúchnuť Jareda,- hlas sa mi zlomil.
Pozreli sme sa na seba. Na tvári mal vážny a smutný výraz. Pohladil ma po vlasoch a opäť si moju hlavu oprel o svoju hruď. Potichu povedal:
-Môžem za to ja. Nemal som odchádzať.
-Trochu si zabudol, že si neodišiel iba ty,- ozval sa Shannonov hrubý hlas z druhej strany miestnosti.- Keď už pripiseješ zásluhy, sme v tom spolu.

Medzi snom a realitou -77 . kapitola

15. august 2013 at 15:55 | Suzy
http://jst-30stm.blog.cz/
Za oknom sa jemný vetrík pohrával s listami stromov. V ich korunách veselo štebotali malé vtáčiky. Slnečné lúče sa odrážalil na hladine vody v pohári, ktorý stál na stolíku vedľa mojej postele. Závesy okolo okien sa jemne trepotali od sviežeho vánku prenikajúceho do bielej nemocničnej izby. Táto už nepôsobila tak chladno ako intenzívka, ale to bude zrejme len tým, že teraz do nej prenikalo slnečné svetlo. Zjavne som bola na poschodí, keďže som hľadela na vrcholky stromov. No ani pekný výhľad, či teplé lúče jemne lízajúce moju doráňanú tvár mi nepomohli prekonať tú bolesť. Cítila som ju pri každom nádychu aj výdychu.
Začula som, ako sa prudko otvorili dvere, ktoré som mala asi tri metre za chrbtom, a niekto náhlivo vošiel dnu. Vlastne tých ľudí bolo viac. Ktosi ich zastavil a niečo šepkal. Potom vyšli vonku. Z nejakého dôvodu mi bolo úplne jedno, kto to bol, prečo prišli a o čom sa rozprávali. Zavrela som oči a vydala sa do sveta, kde by som aspoň na chvíľu necítila bolesť.
Prečo mi nemôže moje podvedomie dať pokoj aspoň kým spím? Akoby mi schválne chcelo pripomínať len to zlé. Môj ďalší sen bol znovu plný zmätku:

Medzi snom a realitou -76 . kapitola

14. august 2013 at 13:38 | Suzy
http://jst-30stm.blog.cz/
-....cicaa...no ták, preber saa!- volal na mňa obrovský chlap a fackoval ma.
V ústach som mala nejaký kus handry, ruky aj nohy som mala zviazané a hlava ma bolela. Pootočila som hlavou a muž víťazoslávne zvolal:
-Dobré dievčatko.
Otvorila som oči a trochu si prezrela situáciu. Ležala som za gaučom na sivom koberci. Chlap, ktorý ma fackoval, pri mne kľačal a druhý stál za ním a sledoval nás.
-Tak, čo s tebou urobíme?
Do očí sa mi nahrnuli slzy. Bála som sa. Veľmi som sa bála. Ale nie o seba. Mala som strach o moje dieťa, o to malé stvorenie, do ktorého som sa tak zamilovala. No obom mužom sa môj strach a bezmocnosť očividne páčili. Smiali sa.
-Hádam sa len nebojíš.
Snažila som sa vypľuť handru, ktorú mi napchali do úst, aby som im to mohla povedať. Nevedela som, či by to pomohlo, ale za snahu to stálo.
Kľačajúci muž sa postavil a obrátil sa na toho druhého.
-Povedz ty. Čo s ňou?

Medzi snom a realitou -75 . kapitola

13. august 2013 at 16:28 | Suzy




Strhla som sa a po chrbte mi prešli zimomriavky. Najprv mi zišlo na um, že sa už vrátil Shannon s Jaredom, no túto myšlienku som hneď vypustila z hlavy. Nie len, že mi Jared povedal, že skôr ako zajtra v noci sa nevrátia, no takisto som vedela, že by mi najskôr zavolal. Pre istotu som skontrolovala mobil, či nemám zmeškaný hovor alebo esemesku. Ale celkom zbytočne, nikto sa ma zjavne nesnažil kontaktovať.
-Si si istý, že tu nikto nie je?- spýtal sa hlboký chladný mužský hlas.
-Áno, tí chlapi odišli už ráno,- odpovedal nejaký druhý muž.
-No dobre, tak rýchlo niečo vezmime a vypadnime.
Bolo mi jasné, čo mám robiť. Vytočila som 911. Začalo to zvoniť, keď som počula kroky na schodoch a muž s chladným hlasom povedal:

Medzi snom a realitou -74 . kapitola

11. august 2013 at 21:45 | Suzy
http://jst-30stm.blog.cz/
-Čo?!- prekvapene som zhíkla hneď, ako mi to povedal.- Kam? Prečo?
-Do New Yorku,- informoval ma Jared.- Musíme ísť vybaviť nejaké záležitosti ohľadom šou, ktorú by sme tam chceli mať, ale chceme si to tam najprv trochu prezrieť. Vieš, chystáme trochu netradičný typ šou a nechceme, aby sa niečo pokazilo.
-Ako dlho tam budete?- spýtala som sa smutne a rezignovane.
-Asi dva dni. Chcem tým povedať jednu noc. Vyrážame skoro ráno a vraciame sa neskoro večer na druhý deň.
Zhlboka som si vzdychla a Jared ma objal.
-Viem, že som sa ti v poslednej dobe veľmi nevenoval, ale sľubujem, že sa to zmení.
Veľmi som dúfala, že bude schopný svoj sľub dodržať.
V kalendári som si odškrtávala dni do Jaredovho, Shannonovho a Tomovho odchodu. Nemala som strach, že ostanem v dome sama, len som nechcela byť bez Jareda.
Prišiel deň O, ako som ho nazývala. Zobudila som sa na to, ako Jared ráno vstával a chystal sa obliecť. Celý čas som ho sledovala, až kým si nevšimol, že som hore.

Medzi snom a realitou -73 . kapitola

10. august 2013 at 16:23 | Suzy
http://jst-30stm.blog.cz/
Taký hektický pondelok som ešte nezažila. Povedala som Jaredovi, že už môžem ísť do školy pešo, no ten si nedal rady a aj tak zavolal doktorovi, takže ma do školy odviezol. Keď sme vystupovali z čierneho vylešteného auta, ľudia na nás hľadeli a ja som sa cítila ako celebrita. Mii sa to očividne páčilo, hlavne keď Jared vystúpil z auta, objal ju a poprial jej veľa šťastia. Mne otovril dvere, vzal si ma do náručia a vášnivo ma pobozkal. Očervenela som ešte aj na končekoch uší. Taktiež mi poprial veľa šťastia a vzápätí nastúpil späť a odišiel. Sklonila som hlavu a čo najrýchlejšie šla dnu, aby som už necítila tie pohľady.
Skúška dopadla dobre. Presne, ako som čakala, urobila som ju na A-čko. Rovnako sa to podarilo aj Mii, čo ma potešilo. Skontrolovala som si čas ďalšej skúšky a trochu som Mii závidela, že zajtra môže ostať doma. Ďalšiu skúšku budú totižto robiť len tí, ktorí si vybrali nejaký hudobný nástroj. Tak som sa teda trochu sklamane podbrala preč zo školy s myšlienkou na príjemnú prechádzku, ktorú si konečne užijem po niekoľkých dňoch, čo som bola zavretá doma. No hneď, ako som vyšla vonku, prišlo ďalšie sklamanie, lebo ma tam už čakal vysmiaty Jared opierajúci sa o predné dvere auta.

Medzi snom a realitou -72 . kapitola

9. august 2013 at 11:39 | Suzy
http://jst-30stm.blog.cz/
Objal ma a nežne pobozkal. Istý čas sme potom sedeli na posteli v objatí a ja som bola šťastná a zároveň zmätená z jeho reakcie. Čakala som hocičo, no toto iste nie.
V tejto peknej chvíli nás prerušila Mia, ako vošla opatrne dnu. Hneď za ňou išiel Shannon.
-Už si mu to povedala?- opýtala sa, i keď bolo zjavné, že len pre istotu, lebo by sme sa tam asi neobjímali, keby som mu nič nepovedala.
Obaja sme na ňu mlčky hľadeli. Pomaly sa jej začal objavovať úsmev na tvári a bol čím ďalej tým širší.
-Reagoval tak, ako som ti povedala?- jej otázka znela priam povýšenecky a víťazoslávne.
-Áno, mala si pravdu, toto si chcela počuť?
-Ako som mal reagovať?- skočil nám do rozhovoru Jared a snažil sa skryť posledné slzy šťastia.
-Anna čakala,- začala Mia namiesto mňa,- že budeš smutný, zmätený, možno nahnevaný.
Jared sa na mňa prekvapene pozrel.
 
 

Advertisement